Milan Richter:
Storočie, kruté stoočie
Ikar, Bratislava, 2019
„Dostal som mail od amerického muzikológa a riaditeľa nadácie, ktorá sa snaží pripomínať svetu utrpenie židov, najmä českých hudobníkov, počas II. svetovej vojny v Terezíne,“ objasňuje Milan Richter obdobie, ktoré predchádzalo napísaniu jeho knihy.
„Do pripravovanej antológie s názvom Liberation (t. j. Oslobodenie) ma požiadal o báseň na tému oslobodenia, príp. vyslobodenia. Rád som mu vyhovel. Prvú verziu, ktorú som nazval Vyslobodenie – návrat?, som si do notesa zaznačil na letisku v Bukurešti. Bola jeseň 2015, po pár dňoch, ktoré som strávil na básnickom festivale v jednom z rumunských miest, čakal som na odlet domov,“ spomína nedávnu minulosť autor. Uvedená báseň sa neskôr objavila v medzinárodnej antológii Liberation spolu s básňami významných i menej známych básnikov z mnohých krajín sveta.
Postupne vznikali ďalšie básne, vždy s konkrétnym vročením a miestom, kde sa príbeh odohráva: „Bola to napr. kaviareň Café Central vo Viedni, kde sa vo februári 1913 určite stretol J. V .Stalin s Trockým a zrejme aj s Hitlerom. Pribudli príbehy – alternatívne príbehy, ako ich nazývam – s mojou mamou v terezínskom gete a s mojimi starými rodičmi, ktorí odchádzajú dobytčiakom do Osvienčimu...“, spomína na neradostné časy Milan Richter. „Neskôr som napísal niekoľko príbehov tak, ako som si ich zapamätal z detstva a z obdobia, kedy som chodil na strednú školu v Bratislave a prichádzali prvé lásky.“
Zámerom autora bolo zachytiť kruté 20. storočie minimálne 50 básňami z rozličných období, s rozličnými protagonistami – príbuznými, hrdinami, zloduchmi, ale aj osudovými láskami. Kniha sa začína rokom 1900, keď sa narodil Leo, otec Milana Richtera, a končí rokom 2000, keď v Domažlickej nemocnici zomieral autorov brat.
Milan Richter prežil detstvo na Záhorí, konkrétne v Uníne. Patrí medzi skúsených literátov, pôsobil aj ako diplomat, venuje sa prekladom a vydávaniu kníh vo vlastnom vydavateľstve. K svojmu detstvu sa vrátil aj v básňach-príbehoch v knihe Storočie, kruté stoočie. S ich témami aj originálnosťou je podľa vlastných slov spokojný: „Vošlo sa tam veľmi veľa toho, čo sa mňa a mojich rodičov bezprostredne týkalo, ale aj dosť z príbehov, ktoré sa mňa a mojej rodiny týkajú takpovediac nepriamo, napr. príbeh o Alfrédovi Wetzlerovi,“ hodnotí svoje dielo s odstupom necelých 2 rokov a dopĺňa: „Bohužiaľ, nevošli sa tam viaceré osobnosti ako Albert Einstein, Marie Curie-Sklodowska, M. R. Štefánik, zloduchovia ako Rasputin...“
Kniha sa stretla s pozitívnou odozvou nielen u čitateľov, ale aj u literárnych kritikov. Slovenské centrum PEN za ňu Milanovi Richterovi udelilo výročnú cenu.