Petra Nagyová:

Margaréta biela

Slovart, Bratislava, 2019

Kniha Petry Nagyovej, Margaréta biela, nesie v sebe životný príbeh Heleny Weinwurmovej, ktorá sa so sestrou Aničkou ocitla v druhom slovenskom transporte do koncentračného tábora Auschwitz – Birkenau.

Vznikla vďaka príbehu dlhoročného priateľstva medzi autorkou a hlavnou protagonistkou. Rozhodnutie literárne zachytiť Helenin život sa nerodilo ľahko. „Spočiatku som s písaním svojej knihy váhala,” vracia sa k udalostiam pred napísaním knihy Petra Nagyová. „Helena Weinwurmová nedávala najavo svoje vnútorné utrpenie, ba práve naopak. Pôsobila rázne a vždy bol pre ňu príznačný až hromový smiech. Mnohí ľudia ju vyhľadávali, pretože bola plná životnej skúsenosti a múdrosti. Dodnes považujem za veľké šťastie, že som ju mohla stretnúť a že sme si boli také blízke.“ 

S nápadom pokúsiť sa zdokumentovať príbeh Heleny Weinwurmovej prišiel jej syn Peter, ktorý žije v Kanade. Vtedy autorka ešte netušila, akú ťažobu v sebe nesú preživší holokaustu a ďalšie generácie. Na túto tému sa v rodinách nezvyklo rozprávať, aj pre komunistický režim bol holokaust tabu. Preživší žili s traumou, s ktorou nebolo ľahké sa vysporiadať. Helena Weinwurmová sa rozhodla hovoriť o svojom príbehu až v posledných rokoch života, a to najmä mladým ľuďom. I to ju istým spôsobom liečilo.

Text knihy vznikal takmer tri roky a jej cieľom nie je nikoho súdiť či hľadať obete a vinníkov. Na jednej strane bol Helenin príbeh, na strane druhej zlomky histórie a konkrétnej doby, ktorú autorka potrebovala nacítiť a pochopiť. Potom tu boli Helenini synovia, ktorí sa o maminom osude rozhodli prehovoriť. Ponúkalo sa viacero línií. Prinášalo to so sebou bádanie a skúmanie histórie, vnáranie sa do Heleninho príbehu i návštevu archívov. Vynáralo sa stále viac otázok: Aká bola Helena ako malé dievčatko? Čím žila? Ako ju odviezli so sestrou z domu a odtrhli od rodičov? Ako vôbec bolo možné takýto osud psychicky uniesť? Ako možno zvládnuť toľké ponižovanie a nečakané situácie na hranici smrti? Helena dospievala v koncentračnom tábore, nezažila obdobie prvej lásky, nemala možnosť sa vzdelávať. Autorka často v starších zápiskoch príbehu objavila nové informácie. Napríklad ju šokovalo, keď sa dozvedela, ako Helena dostala neprávom na dereši len za to, že iné dievčatá v tábore ukradli kôrku chleba. Príbeh reálne popisuje nespravodlivosť života a zvláštne náhody, ktoré neraz rozhodujú o našom živote.

Kniha vznikla aj vďaka obom synom Heleny Weinwurmovej. „Petrovi a Paulovi som potrebovala klásť hlbšie otázky. Už nestačilo iba hovoriť o tom, aká bola mama. Sami postupne zisťovali, čím si v skutočnosti prechádzala. Pri rozhovoroch sme si pomáhali aj obrazovými kartami, ktoré im asociovali jednotlivé životné situácie s mamou,” spomína si Petra Nagyová. Príbeh Heleny Weinwurmovej – to je rekonštrukcia jej skutočného života doplnená autentickou výpoveďou jej synov, ktorú na konci nečakane doplnil aj nevlastný syn Joseph. Aj ten zohrával v Heleninom živote nesmierne dôležitú úlohu.

Margaréta biela prináša výpoveď o minulom storočí. Dotýka sa identity, potreby niekam patriť, byť prijatý a prekonávať prekážky. Sama autorka priznáva, že si písanie chvíľami odplakala. Napriek tomu sa príbeh snažila písať tak, aby nevydieral.

„Pustiť Helenin príbeh do sveta nebolo jednoduché,” priznáva Petra Nagyová. „Chcela som, aby bol napísaný tak, aby nás všetkých prežil. Aby tu s nami Helena zostala a bola prítomná aj v budúcnosti pre ďalšie generácie. Prekvapilo ma, aké náročné bolo niekedy loviť v archívoch, koľko toho sa stihlo zničiť a vymazať. Helena však tento príbeh žila. Aj preto, aby sme pochopili, že ak niekomu ublížime, človek si spomienku na bolesť nesie vo svojom batohu ako memento na celý život.”

Kniha je dnes súčasťou vyučovania na školách. Vďaka Helene Weinwurmovej a jej príbehu sa môžu mladí ľudia oboznamovať s našou históriou. O knihu je stále záujem a oslovuje čitateľov všetkých generácií.