Eva Tokošová:

Mokrohájske čaro, Kroje v Mokrom Háji

autor vlastným nákladom, Mokrý Háj, 2019

„Prvý kroj som si obliekla na vlastnej svadbe v Mokrom Háji,“ vracia sa k významnej chvíli Eva Tokošová a dodáva: „Bola som ním unesená.“

V časoch jej detstva bolo krojov málo. Situácia sa nezmenila, ani keď ona sama priviedla na svet tri deti: „Nemala som pre ne žiaden kroj na okresnú prehliadku. Našťastie, vypomohli nám mokrohájske tety Snopkové. My s deťmi sme boli nadšení, tety skeptické – hovorili: Po okresnej prehliadke k nám už neprídeš! Ale ja som veru prišla...“ zaspomínala si s úsmevom. K tetám Snopkovým začala chodiť so zošitom, nastal čas učenia, vysvetľovania... Zaujímalo ju všetko – všetko, čo sa týkalo krojov. Dopĺňa: „Hneď som deťom chcela ušiť nové kroje, ale na radu tiet som najprv obchodila celý Mokrý Háj a zopár krojov som dostala alebo kúpila. Vysvetlili mi, že dôležitejšie je zachovať pôvodný kroj, než ušiť nový. I ten môj svadobný kroj som kúpila pre moju mladšiu dcéru Desanku.“

Ako prvý impulz k zostaveniu publikácie o mokrohájskych krojoch označuje Eva Tokošová svoje obavy, aby kroje v jej obci nezanikli. O druhom impulze hovorí: „Na okresných prehliadkach, do ktorých som postupne zapojila veľa mokrohájčanov, fotografoval môj manžel. Ale boli to príliš amatérske zábery na také nádherné kroje! Odfúknuté pantle, nohy v tieni... Povedala som si – Čo tak vyfotiť tú krásu v ateliéri, aby vynikol každý detail?“

Ale to sa už krojom venovala na plný úväzok. Zapájala sa aj dcéra Desanka – rovnako ovládala pravidlá, názvy... Dcéra skúšala a kombinovala kroje, mama upravovala, škrobila, žehlila. Všetko ukladali do veľkých krabíc. Dojednávali termíny u fotografov, zháňali útle dievčatá a chlapcov – kroje sú vraj veľmi malé – a začali fotiť. Mokrohájskym dievčatám sa obliekanie do krojov veľmi páčilo a so záujmom sa vypytovali na názvy jednotlivých dielov. „A vtedy som si uvedomila, že mladá generácia kroje nepozná...“ hovorí o treťom impulze, ktorý dáva knihe Mokrohájske čaro zmysel. „Povedala som si, čo keby sme všetky tie vedomosti, ktoré som si poctivo zapisovala do zošita, dali spolu s fotografiami do knihy, aby sa všetko uchovalo.“

A tak vznikala kniha, postupne, rokmi. Spätne autorka vníma obdobie rokov 2011 až 2018 ako plné nadšenia, lásky, ochoty, trpezlivosti a nádeje, že tie krásne kroje – hoci vekom zničené, krehké ako pavučinka – budú na fotografiách zachránené. Fotením krojov boli unesení aj fotografovia: „Začali sme prísnymi postojmi: rovno stáť, ruky pri tele... a skončili tanečnými krokmi,“ smeje sa Eva Tokošová. Atmosféru pri fotení označuje slovom čaro. Prečo? Vraj iným slovom sa tá atmosféra a krása nedá pomenovať.

Odpoveď na otázku, či dnes hodnotí celé obdobie prípravy publikácie ako náročné, je jednoznačná: „Čo mohlo byť ťažké na práci, ktorú milujete, ak pomáha a podporuje vás celá rodina!“

Krst knihy vyšiel na 25. augusta 2019 – presne na 450. výročie založenia obce Mokrý Háj. Krstným otcom bol autorkin manžel – zástupca rodiny, a starosta – zástupca obce. „Bol to krásny deň, plný emócií a ľudskosti,“ končí rozprávanie milovníčka krásy ukrytej v mokrohájskych krojoch.

ATIS