Jozef Mach:
Môj pamätník
Miloš Hric: občianske združenie Priatelia histórie Novohradu, Veľké Leváre, 2020
Jozef Mach sa stal autorom útlej knihy bez toho, aby sa o to niekedy usiloval. Jediné čo chcel, bolo zaznačiť si do denníka svoje myšlienky, zážitky, pocity.
O vydanie denníkov, ktoré vznikli pred viac ako 100 rokmi a autenticky zobrazujú život vojaka počas veľkej vojny, sa významne pričinili Adrián Grunert, vnuk Jozefa Macha, a Mišo Šesták z OZ Priatelia histórie Novohradu.
„V roku 2016 sa nám podarilo objaviť rukopis zápiskov Samuela Činčuráka, rodáka z Pivnice v dnešnom Srbsku. Išlo o mimoriadne hodnotné a zaujímavé texty, preto sme ich dotiahli až do knižnej podoby,“ vysvetľuje Mišo Šesták udalosti, ktoré ovplyvnili aj vydanie denníkov Jozefa Macha a pokračuje: „Na základe nich sa mi ozval Adrián Grunert, vnuk Jozefa Macha, či by sme nechceli vydať aj zápisky jeho starého otca.“
Jozef Mach sa narodil v roku 1895 vo Viedni, so starou matkou Alžbetou a tetou Máriou žil vo Veľkých Levároch. Ako 21-ročný narukoval do I. svetovej vojny, najprv na ruský, potom na taliansky front. Po vojne sa vrátil domov do Veľkých Levár, kde pracoval ako notár a prežil celý život. Denník opisuje udalosti od atentátu v Sarajeve až po návrat z frontu domov.
Hovorí Mišo Šesták: „OZ Priatelia histórie Novohradu aktívne mapuje históriu Novohradu, najmä obdobie rokov 1880 – 1989. Čo nám sily stačia, snažíme sa aj publikovať, spolupracujeme s vydavateľom Milošom Hricom.“ A hoci partia okolo jeho OZ primárne zameriava svoju činnosť na iný región, ako je Záhorie, denníky Jozefa Macha z Veľkých Levár pripravili na vydanie. „V tom čase už bola kniha Samuela Činčuráka vypredaná, preto sme sa rozhodli obe knihy vydať spolu ako akési dvojičky,“ vysvetľuje zaujímavý vydavateľský prístup Mišo Šesták.
Adrián Grunert, vnuk Jozefa Macha, si na starého otca spomína veľmi dobre: „Chodieval som k nemu asi do svojich 15 rokov, žil vo Veľkých Levároch. Až ku koncu života odišiel bývať ku svojej dcére, mojej mame. Jeho denníky obohatili môj pohľad na neho – poznal som ho ako staršieho človeka a vďaka jeho autentickým zápiskom som si uvedomil, že aj on kedysi býval mladým mužom, študentom, mal svoje sny i lásky.“
Svojho starého otca charakterizoval ako polyhistora, ktorý získal vzdelanie vo Viedni, hovoril perfektne nemecky aj maďarsky. Denníky z obdobia I. svetovej vojny neboli jediným jeho písomným dielom, spísal napríklad rozsiahly materiál História Habánov na Slovensku, ktorý zatiaľ čaká na svojho vydavateľa.
Na tom, že sa denníky počas viac ako 100 rokov nestratili a v roku 2020 mohli vyjsť knižne, majú podiel viacerí ľudia. Jozef Mach venoval denníky svojmu synovi, teda strýkovi Adriána Grunerta. Skompletizovanie a doplnenie podkladov, prepis na stroji, digitalizácia – za to všetko patrí vďaka priateľom i ďalším členom rodiny. „O vydanie denníkov som sa snažil dlhší čas,“ objasňuje Adrián Grunert a pokračuje: „Oslovil som viaceré vydavateľstvá, no neúspešne. Veci sa rozhýbali až vďaka crowdfundingu – ohlásili sme zámer denníky vydať a ľudia na tento konkrétny účel prispievali. Som všetkým veľmi vďačný, významnou sumou prispela aj obec Veľké Leváre a jej obyvatelia.“
S výsledkom je Mišo Šesták z OZ Priatelia histórie Novohradu spokojný. Pochvaľuje si spoluprácu s vnukom Jozefa Macha: „Všetko sme dostali pripravené, text prepísaný, prichystané obrázky. Naša partia z okruhu OZ sa postarala o jazykovú a grafickú úpravu. Poznámkový aparát spracoval vojenský historik Pavel Mičianik.“
Záujem o knihu je veľký, už je v podstate v obchodnej sieti vypredaná. OZ Priatelia histórie Novohradu vyčlenilo sto výtlačkov aj Obecnému úradu vo Veľkých Levároch. Prípadní záujemcovia sa môžu obrátiť aj tam.