Kvetoslava Jablonická:

Križovatky pôdohospodárstva na Záhorí

Občianske združenie Podhoran, Plavecký Peter, 2019

Za zrodom publikácie Križovatky pôdohospodárstva na Záhorí stojí Kvetoslava Jablonická, dlhoročná riaditeľka Regionálneho odboru Ministerstva pôdohospodárstva SR. Ako sama vraví, dnes sa čuduje, kde spolu s kolegami nabrali odvahu a energiu pustiť sa do tak rozsiahlej problematiky.

„Na počiatku bol nápad Milana Kučeru, predsedu družstva na dôchodku. Plánovali sme len útlu brožúrku, v ktorej by sme porovnávali formou rozboru hospodárenie pred a po nežnej revolúcii,” približuje počiatky vzniku obsiahlej publikácie Kvetoslava Jablonická. „Lenže čím sme sa do toho viac a viac púšťali, náš pôvodný zámer sa rozvíjal. Z ochotných odborníkov, s ktorými sme sa radili, vznikla skupina, ktorá sa pravidelne schádzala a prinášala podklady, podnety a vylepšenia.”

Mená spoluautorov sú uvedené v úvode knihy – je to široká škála odborníkov. Patrí medzi nich aj skúsená poľnohospodárska novinárka Soňa Ludvighová. O svojej motivácii podieľať sa na príprave publikácie, ktorá si vytýčila náročný cieľ – zmapovať záhorské pôdohospodárstvo – povedala: „Veľakrát som ako novinárka po zmene tisícročí rozmýšľala, čo sa stalo s pôvodnými družstvami po politicko-ekonomickej a sociálnej zmene spoločnosti. Celoslovensky to neskôr už sotva niekto zmapuje, nebude pamätníkov. Ako som sa zahĺbila do práce na knihe, posúvalo ma to dopredu a vznikala potreba ďalších doplňujúcich informácií. Redakčná rada bola flexibilná, jej členovia ochotne so mnou spolupracovali a vzniklo dielko, ktoré nemá na Slovensku obdoby. Kniha je príkladom toho, že na Záhorí si ctia svoju históriu aj tradície. A keď sa v budúcnosti budú chcieť historici zaoberať transformáciou poľnohospodárstva, majú k dispozícii zmapovaný jeden región. Inak, nebolo by na škodu, keby sa spamätali aj v iných regiónoch a vložili na papier svoje premeny,“ uzatvára Soňa Ludvigová.

Z pôvodne útlej brožúrky vznikla viac ako 300-stranová publikácia. Autori a spoluautori vytvorili skupinu, ktorú nazvali Redakčná rada. „Všetko to boli ľudia s láskou k poľnohospodárstvu, pochádzajúci z vidieckeho prostredia. Touto knihou chceli vzdať hold generáciám zaoberajúcim sa roľníctvom až po súčasné moderné poľnohospodárstvo,” vyznáva sa Kvetoslava Jablonická. Zber všetkých podkladov zastrešovala práve ona. Kniha mapuje veľký okres Senica, neskôr rozdelený do 4 samostatných okresov. Bolo potrebné získané údaje prepísať, hľadať ďalšie informácie v kronikách, upravovať, dopĺňať, aby bol pravdivo pokrytý celý okres. Ako dnes priznáva, napísať knihu nie je jednoduché: „Ani sme to spočiatku neplánovali, ale postupne sme získali množstvo podkladov, ktoré by stačili na dve takéto knihy.” Z akých konkrétnych zdrojov čerpali? “Niekde bolo dosť podkladov z družstevných kroník, rôznych výročných správ a publikácií. Ale niekde nebolo doslova nič,” priznáva a dodáva: „Ani ochota dať zodpovedné podklady.” Po 4-ročnom úsilí a vylepšovaní bola kniha pripravená do tlače, ale pred tým autori požiadali oponentov o pripomienkovanie, aby sme sa vyhli prípadným nepresnostiam.

Ako hodnotí publikáciu dnes? Kvetoslava Jablonická odpovedá: “S výsledným dielom sme spokojní. Fotografie dokumentujú históriu, celkový dojem je priaznivý. Knihu sme uviedli do života v auguste 2019 v dostihovom areáli Poľnohospodárskeho družstva Senica s podporou predsedu Petra Morávka a krstného otca, predsedu družstva na dôchodku Jozefa Marenčíka. Skôr ako oprávnenej kritiky sa nám dostalo obdivu a poďakovania. O knihu je záujem aj mimo okres. Verím, že pomôže mnohým  záujemcom o poľnohospodárstvo reálne pochopiť historický vývoj roľníctva a jeho prvoradej úlohy – výživy ľudí. Na Záhorí môžeme byť hrdí na ojedinelé dielko, ktoré deťom a vnukom napovie, po akej ceste kráčali.” Publikácia sa stala ústrednou témou podujatia Potraviny naše každodenné, ktoré Záhorská knižnica zorganizovala vo februári 2020. Stretli sa na ňom zástupcovia regionálnych inštitúcií a firiem, ktorým osud pôdohospodárstva na Záhorí nie je ľahostajný.

ATIS