Mojmír Benža:

Záhorie a staré lexikóny

Mojmír Benža, Bratislava, 2020

Kniha Záhorie a staré lexikóny prináša zápisy o záhorských obciach. Mojmír Benža ju zostavil výberom zo 6 lexikónov o Uhorsku z rokov 1773 až 1858. Rodák zo Senice, etnológ a vysokoškolský pedagóg bude mať zastúpenie v Knihe Záhoria po druhý raz, v roku 2017 jeho publikácia Tradičný odev Záhoria zvíťazila.

Nová kniha Mojmíra Benžu vyšla v roku 2020. Myšlienka, ktorá samotnú prípravu publikácie predchádzala, je však podľa slov autora podstatne staršia, datuje sa do začiatku 90-tych rokov. „V tom období vzniklo veľa útokov voči Slovensku,” vysvetľuje bývalý pracovník Ústavu etnológie a sociálnej antropológie SAV. „Útoky spochybňovali etnickú štruktúru a národnostnú politiku Slovenska. Začal som preto hľadať čo najstaršie štatistiky, lexikóny a národnostné mapy, ktoré by vecne, pravdivo sprostredkovali národnostný obraz Slovenska. Natrafil som na lexikóny od najrôznejších autorov z konca 18. a prvej polovice 19. storočia. Snažil som sa nájsť spôsob, ako ich obsah pretransformovať do vizuálnej podoby, do máp. Bolo to však nad moje sily a možnosti,” priznáva.

Myšlienku na spracovanie danej témy úplne nezavrhol, len na nejaký čas ju odložil a sústredil sa na iné oblasti skúmania. Prekážky niekedy nemusia znamenať koniec, môžu priniesť nové impulzy a uhly pohľadu. Platí to aj v prípade publikácie Záhorie a staré lexikóny. Autor sa k nedokončenej téme vrátil, hoci v inej podobe: „Napadlo mi, že ak nie je možné spracovať údaje z lexikónov pre celé Slovensko, čo tak urobiť aspoň výber, ktorý by bol viazaný výhradne na Záhorie?” Jednoduchý nápad sa mu zapáčil, postupne začal excerpovať údaje k obciam zo Záhoria. Text sa rodil dlho, práce postupovali pomaly a s väčšími prestávkami. Keď mal všetko pripravené a prepísané, bolo nutné dať texty preložiť. Dva boli v latinčine, dva v maďarčine a dva v nemčine. Hoci nie každý prekladateľ bol ochotný sa pustiť do prekladu starých podôb maďarčiny a nemčiny, aj túto prekážku autor zvládol.

Publikácia nevyšla v žiadnom vydavateľstve, autor ju vydal vlastným nákladom, čo takmer vždy prináša potrebu dôsledného plánovania, koordinácie a v neposlednom rade aj finančného zázemia. „Hoci s určitými ťažkosťami, ale nakoniec sa to zvládlo, vrátane finančného zabezpečenia vydania knihy,” spomína na neľahké obdobie a dopĺňa : „Keď spomínam financie, musím upozorniť i na vec, ktorá ma veľmi mrzí. Všetci starostovia a primátori, starostky a primátorky na Záhorí dostali publikáciu odo mňa ako dar. Na Záhorí je ich osemdesiatpäť. Za publikáciu z nich poďakovalo len šesť, a niektorí z nich dokonca aj prispeli na vydanie ďalšej publikácie, ktorú pripravujem. Rovnako bude venovaná Záhoriu.”

Príprava publikácie Záhorie a staré lexikóny trvala od samotnej myšlienky až po vydanie dlhých tridsať rokov. Na otázku, do akej miery je s výsledkom svojho dlhodobého snaženia spokojný, Mojmír Benža odpovedal: „Či som s výsledkom spokojný? Áno, lebo si myslím, že sa mi podarilo na jednom mieste a v dostupnej podobe poskytnúť miestnym záujemcom o históriu sumu poznatkov, ku ktorým by sa individuálne dopracovali len veľmi ťažko.”