Zdenka Laciková:

Havranie srdce

FORZA Slovakia, Kopčany, 2019

„Písanie je pre mňa hra aj výzva. Nemyslím pri ňom na čitateľov, prekvapuje ma, keď po veršoch, čo som písala pre dospelých, siahli deti a opačne,“ hovorí Zdenka Laciková.

Zbierka Havranie srdce vznikla ako výber už skôr napísaných veršov. Obsahuje viac epických básní, a preto sú podľa slov autorky ľahko zrozumiteľné, netreba príliš špekulovať o tom, čo nimi chcela povedať. V úvode začala so známymi rozprávkami, prebásnila aj povesti, pretože miluje históriu a chce, aby čitateľ trochu pátral po tom, čo je fikcia a čo fakt. „V poslednej dobe mám viac rozpracovaných vecí, ktoré som ešte nepublikovala. Povedala som si, že nebudem tvoriť nič nové. Radšej si nájdem nejaké viac ženské  – jednoduchšie – hobby, ktoré netreba verejne prezentovať,“ približuje svoje nedávne úvahy. Začala teda čistiť ovčiu vlnu, česať ju a priasť. Vtedy si uvedomila, že ešte nemá prebásnenú rozprávku Zlatá priadka. „To ma naštartovalo a objavila sa v tejto v knihe.“ Ako hovorí, s písaním odvtedy neprestala ani na chvíľu: „Veď ženy majú stále čo povedať,“ dodáva úprimne.

Poetka, spisovateľka pre deti a mládež, publicistka, zberateľka povestí a v neposlednom  rade učiteľka, Zdenka Laciková, pochádza z Topoľčian, no žije a pracuje v Kopčanoch. Svoju prvú básničku uverejnila v časopise Kamarát, keď mala 14 rokov. Venuje sa hlavne poézii, tvorbe pre deti a mládež, publicistike o tradičnej a lokálnej ľudovej kultúre. Publikovala vo viacerých časopisoch, napr. Dotyky, Slovenské pohľady, Národná osveta, Učiteľské noviny či v denníkoch Práca, Sme alebo v regionálnych periodikách Záhorák a Naše Záhorie. 

Básnická zbierka Havranie srdce obsahuje verše, ktoré sa ľahko čítajú, recitujú a sú zrozumiteľné žiakom, študentom, ako aj starším milovníkom poézie. Zo 64 básní tvoria prevažnú väčšinu zveršované rozprávky či povesti. Jednou z nich je Moruša čierna. Inšpiráciu našla Zdenka Laciková v Zámockom parku v Hlohovci: „Parkom a zámkom ma sprevádzala kamarátka, ktorá mi vyrozprávala povesť o čiernej moruši – príbeh o dievčatku, dcére grófky, ktorá zomrela na šarlach. Smutná mama dala po jej smrti zasadiť vo francúzskom parku strom, ktorý tam stojí už stodvadsať rokov.“ Zbierka ďalej obsahuje básne V platanovom háji (báseň o nevere), Povodeň (o povodni v obci Svätý Peter) alebo Cholera (inšpirovaná históriou mesta Hlohovec).

Zaujímavosťou je napríklad aj báseň s príznačným názvom Cesty, ktorá celkom nečakane preskočila hranice Slovenska. Ako prezradila samotná autorka, môžu za to Dni poézie v Broumove, konkrétne poľský básnik Leszek Bragiel. Báseň ho zaujala do takej miery, že ju preložil do poľštiny. Básničke to však nestačilo a dostala sa okrem Poľska aj do Čiech, Bulharska, Rumunska a Anglicka. No a tu je jej slovenský originál:

Cesty 

Tečie prameň, potok, rieka

dlhou cestou do mora.

Báseň letí doďaleka

k tým, čo srdce otvoria.