Peter Brezina, Peter Suchovský:

Včelárstvo a včelári Senice a okolitých obcí

ZO SZV Senica, Senica, 2019

V roku 2019 oslavoval oblastný včelársky spolok v Senici okrúhle 100. výročie svojej existencie. Snaha zdokumentovať jeho históriu, zachytiť udalosti i ľudí, ktorí sa na nej podieľali, bola teda pochopiteľná.

Ústrednou postavou, ktorá už dlho snívala o publikácii zachytávajúcej včelárstvo v Senici, je Peter Suchovský – predseda spolku a duša senických včelárov. Desaťročia získaval a uchovával dokumenty, o ktorých dúfal, že by sa v budúcnosti mohli zísť pri zostavovaní knihy. Myšlienka na kroniku mu napadla pri návšteve v jednej senickej rodine, ktorá uchovávala množstvo fotografií a neúplnej dokumentácie. „Staré zápisnice z počiatkov spolku už odvial čas, ale v tej chvíli som sa rozhodol pokračovať v zbieraní ďalších materiálov, aby som mohol zostaviť kroniku,“ vracia sa do minulosti včelár a pokračuje: „Nechcel som, aby úplne odišli do zabudnutia naši predchodcovia, priatelia včelári, ktorí odviedli kus poctivej práce pre prírodu i ľudí.“ Niektorí včelári zo Senice ovplyvnili nielen regionálne včelárstvo, ale ich význam zasiahol aj celé Slovensko.

Ako Peter Suchovský v predslove píše, „Kniha je venovaná včelám, chovu včiel, pôdohospodárskemu odvetviu a dávnym i súčasným včelárom, čo odovzdali kus srdca a umu svojej záľube osožnej ľudu, poliam, lúkam, lesom, sadom nášho senického Záhoria.“

K splneniu sna Petra Suchovského prispel aj historik Peter Brezina. Po prvý raz sa stretli už v roku 2014 pri písaní knihy o pohľadniciach a udalostiach Senice. Stanovený cieľ – pripraviť publikáciu, ktorá by mapovala bohatú históriu včelárov v Senici – sa podarilo naplniť. „Hoci s ťažkosťami, no nakoniec sa ZO Slovenského zväzu včelárov v Senici podarilo získať potrebné finančné prostriedky na vydanie knihy.“ Spolok sa postaral aj o jej distribúciu. V knihe majú svoje príspevky viacerí spoluautori, ktorí – aby uľahčili cestu k vydaniu knihy, zriekli sa autorskej odmeny.

Texty dopĺňajú staré fotografie, ktoré sa autorom podarilo získať. Časová limitácia oslavami 100. výročia poskytla síce len obmedzený priestor na archívny výskum, no napriek tomu sa autorom podarilo vytvoriť prehľad o vývoji včelárstva, o popredných včelároch regiónu, o včelárskych produktoch a súčasných problémoch včelárstva. Inšpiratívnou je časť, v ktorej sú publikované recepty Augustíny Khollovej z jej publikácie s názvom Med a jeho zužitkovanie v domácnosti vydanej v roku 1931. Mnohé z nich sú zabudnuté a ich oživenie by iste prispelo k nášmu fyzickému a duševnému zdraviu. Recepty tak rozšírili dejepisný charakter knihy.